Fašiangami nazývame obdobie od Troch kráľov, teda od 6. januára, až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou. Potom nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatka. Zaviedla ho koncom 4. storočia kresťanská cirkev. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a robievalo sa veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali chrániť pred negatívnymi silami, zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat.
Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang sa končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slanina s klobásou a huspenina.
Spolu so žiakmi sme si takúto fašiangovú zábavu pripravili aj my. Napiekli sme šišky, zhotovili sme si rôzne masky a vytancovali sme sa dosýta na fašiangovom karnevale. Domov žiaci odchádzali veľmi šťastní.
Mgr. Semanová, Mgr. Koršňáková, Mgr. Salanci, Mgr. Šumjaciová, 7.2.2019